Podkarpatska Rus 27.5.2010-4.6.2010-prelozeny termin

[Stavros]

tak to musim kazdopadne voe

[RudaK]

tak to musim kazdopadne voe

no proto,už jsem myslel,že si nespomeneš ....

[Miloš II]

Další fota MilošII

[erik]

my razime ve ctvrtek, jeste asi poridim ty pneu jak ma dano

Nemusíš,hlavně musíš upustit na 0,3 atm .....

Odpustit je treba...
Ja jsem dal predek na 1,5 bar a zadek na 1,3 bar a vyzul jsem predek 1x,
Dano nevim na kolik odpustil , ale vyzul 2x.
A Milosh ten asi neodpustil.../Počasí vyšlo první den byl akční zbytek asi dopíše básník, lingvista to vše v jednom Erik MilošII/
... je fakt, ze prvni den to byl dost tezky vyjezd a bez navijaku by se vubec nedalo... Denis mne rikal, ze s polaky jezdi tyden jen takove tereny... no my jsme tusim za 5 hodin udelali asi 2 kilaky.
Dalsi dny jsme jezdili Podkarpati tak, jak jsme zvykli- Poloniny po hrebenech, sjezdy do kempu.. vsechny byly zajimave jen jeden ranni byl na vymenu spodniho pradla.
Kemp jsme meli asi v 1500 m a vecer byl fajn. Trochu vitr a zima. Rano mlha a dest. Dohled tak na 30 m. Pri sjezdu na red.1 , se nam to utrhlo a jeli jsme jako na sanich. Dvojka a plny plyn to tez nezachytil a zadek francouzova Patrolu byl jak terc... Nastesti jsme ho minuli a proleteli kolem neho na misto, kde se nam podarilo zastavit... to byl jen zacatek. Je to adrenalin, kdyz musis dolu a nevis, jestli je pod tebou skala, nebo 50 ° svah mokre travy... celkem pochopitelne, ze z toho nemame zadne zabery

[Matador]

Do terenu v ktorom sa budete pohybovat doporucujem podhustit na 1,0 - je to urcito lepsie a jednoduchsie, ako riesit v terene demontaz vyzuteho kolesa a montaz rezervy
Danove pneu su vyborne a maju dokonalu samocistiacu schopnost. Skoda, ze sme s Erikom nepodhustili nase Wisentty na 1,0 lebo by urcito zvladli bahnity teren bez problemov - aspon take su skusenosti...
Pre info davam do pozornosti web stranky s aktualnym pocasim na Ukrajine a nejake mapy:

www.meteo.com.ua/now_ukr
www.kvkf.org.ua

[erik]

ПОТОЧНА ПОГОДА

[DanoDEF]

... Dano nevim na kolik odpustil , ale vyzul 2x.

Dano vyzul iba raz. To druhe vyzuvanie bolo HiLiftom ale pre vymenu "strateneho-vypareneho" ventilu.

[RudaK]

Do terenu v ktorom sa budete pohybovat doporucujem podhustit na 1,0

Jó to neznáš Děčíňáky,ty upouští na 0,5 atm . Vostří hoši ......

[Miloš II]

Do terenu v ktorom sa budete pohybovat doporucujem podhustit na 1,0

Jó to neznáš Děčíňáky,ty upouští na 0,5 atm . Vostří hoši ......

No 0,5 je sice dobrý....ale moc si nezajezdíš. Na druhé straně budou mít perfektně nacvičený nazouvání gumy a čištění ráfku od bahna. (dobrej kompresor) MilošII

[myslivec DII]

Miloš jak věrná kopie pěkná fotka.

[RudaK]

budou mít perfektně nacvičený nazouvání gumy a čištění ráfku od bahna. MilošII

Na všetko je nám potreba špecialistou ....

[Miloš II]

Pár fot. MilošII

[Matador]

I ked uz mame davno oprate a uschnute zablatene oblecenie a obuv z expedicie UKRAJINA 2010, spomienky este len „dozreli“ a z odstupom casu mozem napisat niekolko mojich spomienok a postrehov...

29.05.2010
V prvy den nasho odchodu som ocakaval Erika, ktory tradicne meskal (zdrzalo ho hladanie varica), ktory stejne nenasiel a zachranili nas chalani z expedicie (menovite Dano + Ďuďo a Miloš) - ktorym touto cestou pekne dakujem za pomoc
O 11,30 hod. sa konecne objavil Erik + Artur a vyrazame smer Turany, kde sa u Ďuďa mame stretnut aj s Milošom, ktory si v GPS-ke nasiel vlastnu off road cestu po opacnej strane Váhu a trosku brodil Okolo 13,30 hod. vyrazame Erik + Rado + Artur a Miloš + Ďuďo smer daleky vychod. O 18,00 hod. sa k nam pripaja v Humennom Dano a smerujeme do najvychodnejsej slovenskej obce Nova Sedlica. Prichadzame okolo 20,00 hod. a davame si skvelu veceru a nejake pivecka na dobru noc. Odoberieme sa do hor nad dedinu na prvy expedicny kemp a posledny na Slovensku

30.05.2010
Budicek mame vsetci spontanne uz o 04,30 hod. a po rychlych ranajkach nedockavo smerujeme na hranicny priechod Ubla. K hranicnemu priechodu sa dostavame krasnou lesackou cestou. Stale nam svieti slniecko a je pohoda. Na hranici sme uz o 7,30 hod. a rychlo vybavujeme formality. Na strane SR vsetko rychlo a bez problemov. Na strane UA trosku administrativy a papierovania... Po dokladnej prehliadke aut a navsteve snad celeho personalu colnice nas caka este diskusia s lekarom, ktory kontroluje Arturov pas. Potom sa uz mozeme konecne pohnut smerom do vnutrozemia, kde nas cca na kilometer vzdialenej benzinovej pumpe caka Denis + Igor a Mikolaj (Koľja). S Erikom prichadzame ako prvi a po nas cca v 15-20 minutovych intervaloch zvysne dve auta. Expedicny konvoj je teda ciastocne kompletny uz o cca 10,00 hod. ukrajinskeho casu. Nasledne sa dozvedame, ze sa k nam pripoji dvojica francuzov.
Presunieme sa teda kusok dalej do vnutrozemia k peknemu potoku kde si davame rychlo obed a cakame este na jedno auto. Okolo 11,30 -12,00 hod. sa k nam pripaja na Nissane Patrol francuzska dvojica, z ktorej aspon Thierry ovlada rustinu. Valeria komunikuje len francuzsky - takze komunikacia s nou pocas expedicie konci vzdy len na usmeve a "spasiba"

Expedicny konvoj je konecne kompletny a auta su obsadene nasledovne:
LR Discovery = Denis + Igor
Nissan Patrol = Thierry + Valeria
LR Defender 90 = Erik + Rado + Artur
LR Discovery = Miloš + Koľja
LR Defender 110 = Dano + Ďuďo

Prvy vyjazd do terenu neda na seba dlho cakat a po par kilometroch asfaltu schadzame do lesa na podmacanu cestu zapadanu miestami listim. Ako prvy ide do akcie Denis... Hned po par metroch musi pouzit navijak a vsetci sa ideme pozriet ako napreduje. Za nim nasleduje francuzsky par a postupne vchadzame auto za autom na rozbahnenu lesnu cestu, ktoru vydatne vymleli privalove dazde. Aj napriek podhusteniu ako prvy vyzuva koleso Erik a uz aj tahame hi-lift a nahadzujeme rezervu. Zatial nam „uspesne“ v dialke mizne Denis aj Thierry. My sa pomalicky s vydatnou pomocou chalanov, ktori idu za nami trapime na navijaku a podkladame "wafle" ako sa len da. Chvilu po nas vyzuva koleso aj Dano a nasleduje jeho vymena. My sme sa medzitym posunuli s Erikom vyssie a odchadza nam navijak. Pomalicky zacina prsat... zatial len taky jemny dazdik, ktory pod stromami nie je ani citit. Ale na rozbahnenom terene je ho po chvilke poznat. "Znasilnim" Erika na prudky vyjazd bez pouzitia navijaku, ktory neskor previnieme a funguje dalej bez problemov. Erik vyjazd na druhy pokus zvladne a je rad, ze som ho k tomu "dokopal". Ideme sa pozriet a pomoct partii za nami. Pomalicky sa tahaju a a posuvaju k vrcholu. Medzi tym sa pokazil navijak aj Milošovi. Priamo v terene za vydatnej Denisovej pomoci navijak spojazdnime a posuvame sa dalej. Medzitym dazd prestal a opat sa na chvilku ukazalo slniecko. Okolo 18,30 hod. sme na vrchole vo vyske cca 740 m.n.m. Takze vyjazd nam zabral "len cca 6 hodin" Potom sa uz len presuvame cez Poloniny ku kempu, cestou prebrodime v horskej dedinke maly potok, v ktorom sa rychlo oplachneme a osviezime. Prichadzame uz skoro po tme. Rychlo kempujeme, zakladame ohen, umyjeme sa a nastava "zoznamovaci vecierok" pri ohni a Ďuďovej malinovici i Milošovom cervenom vinku

31.05.2010
Rano poumyvame vyzute kolesa, dofukneme, namontujeme, naranajkujeme sa a rychlo startujeme do terenu. Pocas dna absolvujeme dost rychly a ostry presun na hreben, kde pokracuje rychla jazda s viacerymi extremnymi zjazdami a vyjazdami. Pocasie sa rychlo meni. Chvilu mrholi jemny dazdik, ale väcsinou krasne svieti slnko. Zdrzali sme sa len pri jednom vyjazde v lese, kde sme nasli nakoniec s pomocou motorovej pily jednu „skratku“. Na krasnej slnecnej luke si davame od Igora kavicku a kratky obed. Cestou na hreben Poloniny mame este povinnu zastavku, pri ktorej nalozime na kazde auto drevo, aby sme mohli grilovat slubeny šašlik Po hrebeni, ktory je husto porasteny cucoriedkovymi krikmi sa dostavame do vysky cca 1250 - 1300 m.n.m. Tu sa rozhodol Denis zalozit nasu bazu na noc. Z nasho pohladu na dost veternom mieste, ale zato s peknym vyhladom do dolin a na okolite kopce. Pocasie sa neustale meni... pri stavani stanov a plachtoveho pristresku je hmla a mrholi... po chvili ale opat svieti slnko a je pohoda. Saslik vonia na ohni, Denis vytiahne 3 litrove moldavske cervene vino a oddychujeme. Zacina fukat vietor ale stale slnecno, len v dialke vidno valiace sa oblaky. Ked sa konecne pustime do sasliku pod nasim plachtovym pristreskom, zacina opat dazd Ale i tak je pohodicka pri vinku a dobrom mäsku. Stale nas „prenasleduje“ Kolja a snazi sa nas ponukat a nalievat nam jeho „dobrotu“ z plastovej flase. Netusime co je to, ale s Milošom konstatujeme, ze je to nieco medzi kolinskou a petrolejom :-D Potajomky s Ďuďom vylievame vsetko co nam nalial do travy Potom este dame nieco malo z Ďuďovej malinovice a Milošovho ceveneho a ideme spat. V noci prisla neskutocna prietrz mracien a fukal strasne silny vietor. Dano v noci niekolkokrat opravoval a priväzoval plachtu medzi autami kde si spokojne spinkal "pod sirakom" Ďuďo

01.06.2010
Rano sme uz okolo 06,00 hod. na nohach a v hustom dazdi rychlo balime stany, nakladame do aut veci a sadame do aut bez ranajok. Pockame v suchu a teple aut kym sa vsetky auta zoradime do konvoja a Denis zahlasi zostup z hrebena. Do udolia, kam sa mame s autami spustit nie je vobec vidiet. Vsade naokolo je len husta hmla s viditelnostou cca na 10-20 metrov. Po neskorsej extremnej udalosti mozeme konstatovat, CHVALABOHU ze sme nevideli do coho ideme! Denis nas doviedol na hranu svahu a z tejto rovnej "lavice" nas cakal vsetkych zjazd s uhlom klesania cca 35 - 40 stupnov s tym, ze sme nevideli, kde a ako sa konci. Dojazd a ciel sme si mohli len mysliet a predstavovat... Ako prvy sa stratil v hmle Denis s Igorom. Po nom nasledoval Thierry s Valeriou a uz sme na svahu aj my s Erikom... Po par metroch sa uz sankujeme a auto sa neovladatelne ruti dolu svahom (napriek tomu, ze sme schadzali na redukovanu jednicku) a naberame rychlost.... Erik sa snazi zaradit nejaku vyssiu rychlost a striedavo brzdit... vsetko marne... pred nami sa ukazuju zadne svetla francuzov... v poslednom okamihu sa nam podari vyhnut sa im o par centrimetrov... stale padame do neznama a hustej hmly... uvazujeme ci mame vyskocit z rozbehnuteho auta, ale nasa rychlost bola uz znacne vysoka... Nakoniec zacneme trosku spomalovat a konecne zastavujeme na nejakej malej plosine!!! Vobec netusime kde sme. Skontrolujeme si spodne pradlo... nakolko to bol teda poriadny masaker!!! Vystupujeme z auta a roztraseni sa vraciame hore s blikajucou celovkou, aby nas niekto netrafil. Vsetci ostatni zisli celkom v pohode, akurat Miloš sa trosku poklzal Dalej zostupujeme skutocne krokom a na kazdom aute vlastnymi telami vyvazujeme ako o zivot. Konecne sa dostavame do lesa a na povrch, v ktorom su uz aj kamene a auta maju ovela lepsiu trakciu. Premoceni si davame chvilku pauzu a snazime sa spamatat z toho neprijemneho zazitku, ktory si este ani na plno neuvedomujeme.
Cestou dolu pouzivame lesne zvaznice, ktore su plne napadanych stromov, ktore musime pracne pilit a odstranovat. Ale nikomu to nevadi... po tom rannom dobrodruzstve je to ako stvorene na odreagovanie. Pocasie sa meni k lepsiemu a opät vychadza slnko. Vychadzame na „asfaltovu“ cestu a pohybujeme sa v dedinkach popri krasnej a poriadne rozvodnenej rieke. Urobime si kratku zastavku v jednom malom obchode, dokupime chlieb a nejake napoje Vyrazame opät na poriadne rozbitu cestu, kde sa nachadzaju zbytky asfaltu. Po chvilke ale musime zastavit, lebo Denisove svizne tempo po rozbitej ceste nezvladol nas pes – Artur sa nam dogrcal Zastavujeme vycistime zvratky, nieco si vypijeme na dezinfekciu a ukludnenie. Za par minut frcime s expedicnym konvojom dalej. Po chvilke vychadzame opät do hor a hladame miesto na zakempovanie. Po chvilke vychadzame na krasny hreben a po hrebeni sa posuvame k lepsiemu pocasiu - ked v dialke vidime krasne slnecne pocasie. O chvilu uz Denis schadza z hrebena na krasnu zelenu luku, kde tusime nas kemp. Po par metroch ale jeho Discovera konci na bruchu v bahne. Na jednom useku krasnej zelenej luky je cisty mociar! Pri navijakovani sa Denisovi podarilo strihnut lano, takze ho musi tahat Thierry od zadu. Po kratkej navijakovej sutazi je Denis z mociara vonku a posuvame sa dalej. Nachadzame krasnu suchu luku s vyhladom na okolite pohoria, s dostatkom dreva a krasnej zelenej travy. Vsetci ideme chystat drevo na vecerny taborak. Thierry je velmi obratny pri praci s motorovou pilou, nakolko je to jeho zivobytie. Ma aj skvelu velku a profesionalnu motorovu pilu. Pripravujeme si opät pristresok z Danovej velkej plachty, Ďuďo si stavia stan v lese, lebo sa obava dazda a rannej rosy My ostatni ostavame so stanmi na luke pri autach. Ďuďo pripravuje na večeru "cowboyku" (fazula, slanina, klobasa a vela cibule), ktora ma u vsetkych velky uspech. Vecerna idilka pri ohni a grilovanych specialitach a velkeho mnozstva cerveneho vina sa predlzila do neskorych nocnych hodin. Opät sme vyhladli, tak si krajame moju salamu a natierame chlieb s pastetou, krajame zeleninu a velke mnozstvo cibule. Vsetko to opät vydatne zapijame. Chvilami sa snazime aj spievat... Erik neustale priklada poctivo drevo na ohen a ja s Milošom ho povzbudzujeme. Plamen vatry je vyssi ako Erik. Takyto vysoky ohen prilakal v noci do nasho taboriska aj 4 miestnych, ktori nas prisli pozriet na UAZ-e a lamanou cestinou sa snazili zistit co sme a kto sme? Paradoxne ale prisli az tesne nad ranom, ked uz sme vsetci spali, tak komunikovali len s nasim ochrancom Denisom a doktorom Koljom. Po kratkom rozhovore nasu bazu opustili a rano sme po nich nasli v trave len spadnuty skrutkovac... kto vie co s nim chceli robit?

02.06.2010
Prebudzame sa do nadherneho slnecneho rana a diskutujeme o povodnovej situacii na Slovensku a neskutocnych privalovych dazdoch a o nocnej navsteve ukrajinskych sudruhov. Po skvelych a vydatnych ranajkach pokracujeme dalej v terene, pomaly zostupujeme a naberame smer Kolocava. V Kolocave nastivime muzem Ivana Olbrachta autora legendarneho romanu o Nikola Suhaj Loupeznikovi. Muzeum je prestahovane do zakladnej skoly. Po chvilke nam skolaci odomykaju muzeum a mozeme si ho detailne prezriet a vyfotografovat. Pri odchode sa zapiseme do kroniky a presuvame sa do muzea v prirode – „skanzenu na ukrajinsky sposob“. Zacina vydatne prsat... ale nam to nevadi. Su tu krasne drevenice, madarska policajna stanica, krcma u Wolfa, historicky vlacik (ktoreho lokomotiva a prvy vagon pochadzaju z byvaleho Ceskoslovenska), vo vlaciku sa nachadzaju dobove instrumenty, ciapky, lampase, atd... V centre celej dediny nas vsetkych prekvapilo pojazdne a zachovale OTečko (obrneny transporter). Podakujeme rychlo za prehliadku a uz znacne mokri sadame do aut. Uvazujeme kam ist na obed. Vsetci sme sa zhodli, ze by bolo vhodne navstivit Cetnicku stanicu, v ktorej sa teraz nachadza klasicka ceska hospoda. Dokonca i menu bolo v ceskom jazyku. Sadame do hospody, objednavame si väcsinou ukrajinske speciality a jedla. Davame si aj pivecka, vyborny caj z cerstvych byliniek a „zahustime“ si ho miestnym bylinkovym likerom Balzam. Denis nam na pamiatku vsetkym da detailne mapy, kde nam zakresli celu trasu nasho pohybu v Zakarpatskej oblasti. Po dobrom obede a odpocinuti odchadzame. Vonku uz neprsi, ale je vlhko a dost sa ochladilo... dazd visi stale na vlasku. Posuvame sa dalej smerom k Sinevirskemu narodnemu parku, kde si chcem pozriet velke legendarne Sinevirske jazero. Cestou sa Denis rozhodne nam ukazat aj muzeum pltnictva. Autami vchadzame za zdvihnutu rampu a obchadzame niekolko aut a autobus, ktore stoja pri vjazde. Prichadzame na miesto, kde by sa malo nachadzat muzem pri krasnej horskej rieke, ktora je trochu rozvodnena. Ake je vsak ale Denisove i nase prekvapenie... muzem (drevenna stavba) tu nie je!!! Na jej mieste stoja a z vody vytrcaju len 4 drevenne koly. Denis nam hovori, ze este na jesen tu muzeum stalo... ale medzitym ho asi jarne privalove dazde a velka voda strhla a odniesla nevedno kam... Tak trosku sklamani sa vraciame spät. Na nase velke prekvapenie je rampa zatvorena a stoji pri nej policajt, ktory nam oznamuje, ze mame zaplatit za vstup a vjazd k muzeu! My sa mu snazime vysvetlit, ze ake muzeum ma na mysli, ked hore pri rieke uz ziadne muzem nie je! Po chvilke dohadovania nas pusta bez jedinej Hrivny. Cestou uvazujeme kde zakempujeme ked pocasie nam nie je velmi naklonene a uz vsetci znacne tuzime po takom luxuse, akym je horuca sprcha
Dohodneme sa cestou, ze by bola vhodna nejaka ubytovna alebo chata. Oslovim s touto ziadostou Denisa a on nema (ako vzdy) s nicim problem. Zavola na niekolko telefonnych cisiel a o chvilu nam oznamuje, ze mame zabookovane ubytko v horskej chate. Vsetci sa uz celkom tesime do horucej sprchy a aj na normalnu postel. Vchadzame do dediny nad ktorou sa nachadza spominana chata kde budeme nocovat. Cestou este pribrzdime v pekarni kde pecu vynikajuci domaci chlieb, este v klasickej peci na drevo. A cena chleba? Smiesne 3 Hrivny! Cestou do chaty uspesne v aute skonzumujeme polovicu tepleho a vonaveho chleba. Pri ubytovani sa trosku dohadujeme s dežurnou o cene, ale nakoniec platime za osobu 50 Hrivien a hrnieme sa do izieb. Na nase velke sklamanie, musime na teplu vodu pockat cca 2 hodiny, nakolko este len pri nasom prichode zapla bojler. Cakanie si kratime v stylovej drevenej kolibe s otvorenym ohniskom, ktoru sme si „zabrali“ len pre seba. Sme nakoniec len jedini hostia v celom objekte Ohnik hori, Miloš vytahuje posledne kusy steakov a o chvilu je koliba vykurena a plna vonavej aromy pripravovaneho jedla. Vsetko dostatocne zapijame plzenskym, gambrinusom a obcas vyryvam s becherovkou a slivovicou. Vsetci sa len vyhybame Koljovej „dobrote“ ktorou nas castuje z jeho bezodnej plastovej flase :-D Dobre najedeni a napiti sa ideme okupat a vyspat do izieb.

03.06.2010
Rano spim nezvykle dlho, vstavam az okolo 8,00 hod. Skoro vsetci su uz na nohach a chystaju pred kolibou ranajky. Pocasie sa ukazuje pekne a slnecne, len miestami su oblaky. Ale vyzera to, ze by prsat nemalo. Po skvelych ranajkach a niekolkych duskoch becherovky ideme opät na nakup skveleho domaceho chleba a posuvame sa na trase blizsie smerom k Uzhorodu. Ale nasa cesta samozrejme nepovedie po asfalte, ale pekne horskymi vyjazdami. Po chvili sa dostavame okolo krasnej a rozvodnenej rieky cez mnohe horske dedinky do krasneho a zatial nie velmi narocneho terenu. Denis sa snazi ist znacne rychlo a my si nestacime vychutnavat krasu okolo nas... Preto sa ho snazim aspon trochu brzdit, chvilu spomali ale o chvilu uz ma zasa svoje tempo a uhana dalej. Nakoniec sa ale dostavame na krasnu hrebenovku do vysky cca 1600 m.n.m a spomalime. Vyhlady su chvilkami neskutocne nadherne. Chvilkami sa ocitame vysoko v oblakoch a v hmle a vela toho nevidime. Postupujeme ale dalej. Obcas zastavujeme, fotografujeme a znovu sadame do aut a posuvame sa vyssie a vyssie. Niekedy zas narazime na osamoteny kriz, ktory ma symbolizovat silnu ukrajinsku vieru a pravoslavne nabozenstvo. Miestami nachadzame posledne zbytky snehu, tak sa musime trosku lepsie obliect. Uvazujeme stavat „snego babu“ cize snehuliaka, ale konci to len kratkou gulovackou
Vsetci sme z nadhernej cesty uchvateni! Skutocne sme si tento usek vychutnavali. Neprisli k slovu ani navijaky, ani nikto nic vynimocne na aute neznicil, alebo neodlomil. Obchadzame rozne opustene drevenne stavby, domy a salase. Popoludni prichadzame k salasu, ktory je plny zivota, oviec a velkych ovciarskych psov. Ideme za sefom bacov a mame zaujem kupit cerstvy syr. Problem je v tom, ze nam nechce predat menej ako len celu velku 25 kilogramovu hrudu! Tak sme sa nakoniec dohodli len na ochutnavke speciality tohto kraja – Vurdy. Vurda je syr, ktory je uz v platne pripraveny na expediciu, ale sa este chvilu povari v horucej vode. Je potom takej zaujimavej a jemnej konzistencie a je drahsi ako klasicky ovci syr. Celkom sme si pochutnali, ale nic sme nakoniec nekupili S Denisom som sa dohodol, ze nam uvari mamaligu, ale ak nebude mat potrebne suroviny asi z toho nic nebude...
Este chvilu jazdime krasnymi hrebenovkami s mnohymi zjazdami a vyjazdmi az prichadzame na krasnu zelenu vypasenu luku. Absolutna romantika - obloha sa uz uplne vyjasnila, je azurovo modra obloha a nadherne svieti slnko. Vsetci v pohodicke pripravujeme kemp a nosime drevo na ohen. Danovi sa pri tahani celeho stromu „podarilo“ vytrhnut lano z navijaku. Ale je to v pohodke... v klude a na slniecku to opravime a chystame sa na veceru a posedenie pri ohni. Denis s Thierrym nakoniec zidu autom dole do mesta Rachiv nad ktorym kempujeme a je ho v dialke vidiet. Idu kupit potrebne ingrediencie na specialitu mamaliga. Ked sa vratia my uz sedime okolo ohna a ciastocne najedeni a ciastocne napojeni slivovicou a pivkom Uz len cakame na pozvanie od Denisa, ktory slovo dodrzal a pripavil nam specialitu z kukuricnej muky, smotany, slaniny a cerstveho ovcieho syra. Mamaliga je jedlo velmi syte a skutocne kazdemu z nas staci niekolko naberaciek tohto vynikajuceho pokrmu a sme spokojni a zasyteni. Opär prichadza Kolja s jeho „medicinou“ a vsetci sa teda obetujeme a vypijeme po jednom stamprliku
Pocasie je nadherne a planujeme si nasledujuci den. Dohodli sme sa, ze navstivime Salatinoje ozero so slanou vodou, ktora ma taku hustu konzistenciu ako voda v Mrtvom mori a neda sa v nej plavat a ani utopit. Planujeme sa tam potom vykupat a pobalit sa na cestu spät domov. Vsetci sme si prichystali plavky a sandale na krasny a horuci slnecny den - posledny den nasej expedicie. Dlho sedime pri ohni a debatujeme, spominame... pocasie je prijemne, hviezdy nad hlavami... Okolo polnoci zaliezame do stanov a aut. Este okolo 01,30 hod. nad ranom som bol vonku zo stanu a obloha bola nadherna a plna hviezd.

04.06.2010
O par hodin neskor nas caka velke prekvapenie. Rano na nase velke sklamanie poriadne prsi. V rychlosti pod plachtou ranajkujeme na stojaka, pobalime veci a sadame do aut. Schadzame dole do mesta Rachiv. Cestou debatujeme cez vysielacky aky bude dalsi program... Cestou navstivime este geograficky stred Europy. Uvazujeme ci ma zmysel ist k jazeru. Nakoniec po vzajomnej dohode i ked s velkym sklamanim slane jazero z naseho itinerara vypustame. Upravili sme ho tak, ze sa presunieme uz rovno do Uzhorodu. Tam nas caka Denisov servis, v ktorom dohustime kolesa, vymenime celne sklo a premontujeme spätne zrkadlo na nasom defiku. Vsetko sme stihli v pohodicke cca do 14,00 hod. Potom nas uz len caka rozluckovy obed v prijemnej kolibe. Vymena fotografiii a videii, vymena vizitiek a kontakov. Stale prsi a prsi Po skvelom obede, najedeni a napiti do prasknutia sa rozlucime s Koljom, Thierrym a Valeriou. Na hranicu nas odprevadza uz len Denis a Igor. Posledne tankovanie lacnej nafty za 0,68 Hrivna (to je cca 15-16 korun) a uz sme na hranici. Posledne podanie ruk, podakovanie a ostava nam nejako smutno... Uz schadzame k hranicnej ciare a vitaju nas ukrajinsky colnici a pasovaci. Na prekvapenie vsetkych nase odbavenie netrva dlhsie ako 10 minut. Pozitivne naladeni sa posuvame dalej a blizsie k slovenskej hranici. Tam uz nas caka neskutocna kolona aut. Trpezlivo teda cakame a po troch hodinach sa konecne dostavame na Slovensko. Tu nas cakaju uz len nejake drobne neprijemnosti so zaliatymi a prepadnutymi cestami. Po chvilke sa lucime s Danom, ktory sa sice nerad, ale musi vzdialit plnit si pracovne povinnosti spojene so zaplavami na vychode Slovenska. Inak potom uz celkom svizne uhaname smer Turany, kde mame mat kratku prestavku u Ďuďa pred cestou k domovom. Neskutocne prsi. Miestami su to priam privalove dazde. Viditelnost dost zla a blyska sa nam priamo nad hlavami. Erik ide v hustom dazdi len podla Milošovych koncovych svetiel. Jazda je to dost nebezpecna a riskantna, ktora si vybrala aj svoju dan v podobe prerazenej lavej zadnej pneumatiky. Defekt sme nejako ustali, nic vaznejsie sa nestalo a rychlo sa na dialnici pustame v hustom dazdi do vymeny pneumatiky. Vydatne nam asistuje Miloš s Ďuďom, takže ani nie za 30 minut sa nas dvojvozidlovy konvoj pohol smerom do Turan. Cestou sa nam ozval uz aj Dano, ze smeruje do Turan a je nam za chrbtom so stratou cca 1,5 hodiny. V Turanoch si uz davame skvele oblozene chlebicky a lahodne napoje, oddychujeme. Cakame na Dana, ktory sa uz kazdou chvilkou musi objavit. Mna medzi tym Ďuďo odvezie domov a Erik pre istotu ostava spat v Turanoch, aby sa za denneho svetle stastne vratil domov k Marte

Na zaver mozem len konstatovat, ze som velmi rad, ze som sa opät mohol zucastnit jednej velmi vydarenej expedicie. Zoznamil som sa s novymi vynikajucimi ludmi, ziskal som dalsich priatelov, zazili sme kopec srandy, aj dost adrenalinoveho dobrodruzstva a verim, ze som bol i ja na mieste spolujazdca trosku uzitocny. Pocasie nam bolo celkom naklonene. Skutocne som bol prekvapeny, aka skvela partia sa nakoniec dokazala zist. Vobec za cely cas nevznikol ziadny konflikt a vsetci sme si aspon trosku mohli odpocinut od pracovnych povinnosti, stresu a civilizacie.

Vsetkym ucastnikom nasej expedicie zelam pohodove bliziace sa leto a tesim sa opät niekedy na buduce!

P.S. a samozrejme sa uz teraz neviem dockat DVD-cka s fotkami a videami...
P.S.S. Miloš, dopln ma prosim nejakymi dalsimi pikantnymi foteckami
P.S.S.S. Erik uz si bol navstivit ocneho lekara???

[Miloš II]

To je tedy pěkné slohové cvičení.......Než bych tohle napsal to se radši budu hodinu navijákovat někam do kopce bahnem MilošII

[Ken]

Paráda ... jako bych to už někdy zažil

[moon13]

Pěknej cestopis.

[Matador]

To je tedy pěkné slohové cvičení.......Než bych tohle napsal to se radši budu hodinu navijákovat někam do kopce bahnem MilošII

Ved to som ani hodinu netvoril... postupne som si pekne skladal mozaiku Ale inak je to urcito lepsie pri navijaku a tvojom cervenom vinecku
Hlavne prosim doplne nejake pekne a akcne fotky...

[Miloš II]

Fota.........MilošII

[MOPADŽI]

Pěkně se Vám to vydařilo. Určetě je co závidět...super terén, super parta

[DanoDEF]

Rado parada. super citanie len skoda, ze uz je to minulost.